Myseľ je ctižiadostivá, chamtivá a agresívna. Kontrola mysle nieje dôležitá, dôležité je zistiť, čo zaújma našu myseľ. Myseľ nieje nič iné než húf proti sebe stojacich záujmov.
Prianie, aby sa niekto nedotkol nás, smeruje k tomu, že radšej raníme druhého – tým, že útočíme na druhých, ako by sme bránili seba. Ako ľahké je zraniť druhého. A aká ušlachtilosť je nutná, aký takt, aby sme sa nedotkli druhého. My však zraňujeme druhých preto, že i my sme zraňovaní. A čím viac sa vo vnútri trápime, tým silnejší je v nás pud, prejaviť sa navonok příkrostí a prudkostí. Vnútorný nekľud nás nás ženie k tomu, aby sme vonku hľadali ochranu a čím viac sa chceme chrániť, tým viac útočíme na druhých.
Čo je teda to, čo tak starostlivo strážime a bránime? Je isté, že to je to...
Celý článek zde: http://www.sebapoznanie.sk/
Žádné komentáře:
Okomentovat